Boli sme toho svedkami už tisíckrát: zastať sa niečoho, tematizovať nejaký problém, pokúsiť sa pohnúť vpred v nedoriešenej záležitosti, alebo si zaspomínať na určité udalosti je hneď považované za čistým extrémizmus a šovinizmus. Tí, ktorí tak urobia, sú nálepkovaní za nacistov, búchačov do hrudí ktorí žijú v minulosti, radikalistov, atď. Podobne aj mňa napádali na štúrovskom mestskom zastupiteľstve za uverejnenie krátkeho článku od jedného politológa v mestskom časopise na sté výročie Trianonu. Ajajáj! Spomienka na 100. výročie: „Silné pronárodnostné cítenie.“
Naozaj sme to už videli tisíckrát. Nadišiel čas na nový prístup, nový začiatok a novú politiku. Čo mám na mysli?
V uplynulom desaťročí sme často počúvali, že protimaďarské názory takmer celkom zmizli zo slovenskej verejnej diskusie. Boli ľudia, ktorí tento „vyriešenie“ tohto problému považovali za vlastný úspech, ale boli aj takí, ktorí s tým nesúhlasili a zjavné „ticho“ považovali za zametanie problému pod koberec. Dva diametrálne odlišné názory na jednu a tú istú vec aj na maďarskej strane.
POVRCH:
Takmer každodenne môžeme sledovať spor Gyimesiho a Klusa, v ktorom kolidujú dva zásadne odlišné svety, avšak s podobnou „kultúrou“ a „štýlom“ debaty. Podľa jednej strany Maďari na Slovensku predstavujú pre slovenský štát „bezpečnostné riziko“ (vyhlásenie Martina Klusa) a na druhej strane sa objavuje „klusklusklánovanie“. Protimaďarské vyhlásenia však skutočne vyvolávajú búrlivé emócie, ozývajú sa v médiách a bičujú vášne. Je vôbec možné takýmto spôsobom dosiahnuť skutočný pokrok? My v Spolupatričnosti veríme, že nie.
V súvislosti s maďarskými predstaviteľmi Klus hovorí o novej maďarskej krvi, spochybňuje maďarskú kultúrno-národnostnú spolupatričnosť, príbuzenské a priateľské vzťahy a predpokladá iba jazykovú prepojenosť. Klus sa na sociálnych sieťach snaží zdiskreditovať svojho oponenta maďarskej národnosti tým, že spochybňuje, koho záujmy asi v skutočnosti ochraňuje. Týmto spôsobom nám znova načrtne ten hrozný obraz sveta, v ktorom sú záujmy Slovenska nevyhnutne v rozpore so záujmami Maďarov na Slovensku. Takýto svetonázor pripomína tie najtemnejšie obdobia našej spoločnej histórie a je pre nás absolútne neprijateľný.
HLBINY:
Základom nespokojnosti maďarskej menšiny je to, že sa neuplatňuje zásada rovnosti a ich práva nie sú garantované – v skratke to označujeme ako systém národného štátu. Bežný človek sa každodenne stretáva s tým, že nie je rovnoprávnym občanom v slovenskej spoločnosti. Existuje zákon o štátnom jazyku, avšak maďarčina nie je uznaná ako úradný jazyk, jej používanie na verejných priestranstvách v slovenskom prostredí je skôr hanebné a moc sa neodporúča. Vytvorené administratívne hranice žúp sú neprofesionálne a nespravodlivé, maďarský kultúrny inštitucionálny systém či národnostné školstvo sú znevýhodňované a chátrajú, asimilačné procesy vidíme bezprostredne všetci a všade, atď.
Tieto problémy majú hlboké korene, a je najvyšší čas, aby sme ich skutočne vyriešili, aby sme sa konečne mohli pozerať dopredu a pohnúť sa ďalej.
Maďarsko-slovenské vzťahy určujú:
1. Vyhlásenia politikov – radikálne názory na oboch stranách len škodia! Obozretná konfrontácia, neustála komunikácia a výmena názorov nie sú hanbou, ale tou správnou cestou! (K tomu sme sa zaviazali aj v zjednotenej maďarskej strane Aliancia, kde sa taktiež nezhodneme na všetkom, ale vyšší princíp a cieľ – práca pre maďarskú komunitu – nás spája a má prednosť pred názorovými nezhodami.)
2. Oslavy a podpora historických protimaďarských krokov celým slovenským spektrom. Príklad: Deň slovenskej ústavy, ktorý spadá na 1. septembra – oslavujeme ústavu, podľa ktorej takmer 19 % obyvateľstva sú druhoradí občania?!
3. Ako píšu o Maďaroch slovenské učebnice – je nutné ich urgentne revidovať, ako aj učebnice slovenského jazyka v národnostných školách.
4. Médiá – zodpovednosť novinárov je takmer rovnaká ako zodpovednosť politikov: v tom, či poskytujú možnosť obidvom stranám vyjadriť sa k diskutovaným témam, ale aj v tom, o ktoré témy sa diskutuje a o ktorých sa mlčí. Platí to rovnako pre maďarské a slovenské médiá, v obidvoch sme svedkami katastrofálnych podmienok.
5. Prístup a postoje obyvateľstva, umelcov, ako aj popredných osobností, výchova našich detí, organizovanie slovensko-maďarských kultúrnych a športových podujatí a pod.
6. Spoločná odborná práca
Môžeme konštatovať, že protimaďarské ťaženie je permanentným javom a menšinové práva Maďarov na Slovensku v porovnaní s európskymi štandardmi zlé. Rétorika je síce umiernenejšia ako za čias Mečiara a Slotu, ale k výraznej zmene právneho postavenia Maďarov na Slovensku stále nedošlo. Je pravdou, že vyhlásenia typu: „Pôjdeme do tankoch a zrovnáme Budapešť!“ už nie sú každodenné, avšak to neznamená, že situácia je dobrá. Znamená to iba toľko, že sme stále znevýhodňovaní, len sa o tom nehovorí. Slovenský prístup je však taký, že ak nie sú hlasné spory, nie sú ani problémy. Opäť dve úplne protichodné názory.
Všetci vieme, že napätie stále existuje, a že stále musíme bojovať za to, aby sme boli rovnocennými občanmi. Nie je však jedno, akým spôsobom bojujeme!
Ba, práve to je to najdôležitejšie! Prizvukovanie požiadaviek – bez vypracovaných návrhov riešenia (viď Benešove dekréty) a bez rozsiahlych konzultácií (viď zavedenie dvojitého občianstva, pamätný deň vysídlených Maďarov, zákon o štátnom občianstve, atď.), bez spoločného rozmýšľania sú márne a škodlivé! Politika mlčania: „nevidím, nepočujem, nehovorím“ je obyčajné klamstvo, s ktorým by sme mali prestať zakrývať si oči. Ďakujeme, stačilo!
V súčasnosti sa pripravuje zákon o postavení národnostných menšín. Ak nezmeníme svoj prístup, tak znova to nebude mať žiadny prínos, neprinesie nám žiadne hmatateľné výsledky. Potrebujeme schopné, diplomaticky zrelé, kompromisom schopné ale pritom odhodlané a uvedomelé zastúpenie. V našej komunite sú takí ľudia, ktorí spĺňajú tieto podmienky. Musíme však preukázať silu a vybojovať si efektívne maďarské zastúpenie v slovenskom parlamente. Aby bolo jasné aj pre slovenských politikov: ak počítajú s našou podporou v určitých záležitostiach, musia rokovať a hlasovať aj o veciach, ktoré sú dôležité pre nás.
Našou úlohou teraz je pracovať na tom spoločne, s chladnou hlavou a horúcim srdcom – na profesionálnej báze.
Réka Bokor